Svet je utopený v mori vedomostí. Doslova prekypuje informáciami a ponúka nám nespočetné množstvo spôsobov, akými sa k týmto informáciám môžeme dostať. Či už sú to internetové univerzity, alebo obyčajné knihy. Dnes môžeme bez strachu kráčať ulicou a nemusieť mať strach z toho, že kedysi zakázaný autor, ktorého knihu pevne stískame v rukách, nám okrem rozšírenia obzorov aj pekne zavarí u vládnucej garnitúry.
Áno, školský systém má mnoho nedostatkov. Je príliš strohý, príliš zameraný na osnovy a ak nemáme šťastie na kreatívneho učiteľa či učiteľku, dokáže byť neznesiteľne nudný. Napriek tomu nám poskytuje minimálne nápovedu, kam máme svoj intelektuálny potenciál namieriť.
Knihy zostanú navždy najlákavejším zdrojom vzdelania
Jednou z možností je jednoznačne literatúra. V histórii nájdeme niekoľko konkrétnych príkladov, kedy formálne vzdelanie plne nahradila iniciatíva jednotlivca, poháňaná knihami najväčších autorov a ikonických hrdinov naprieč literárnymi žánrami.
Kto by nepoznal knihu o Malom Princovi? Ktorá nás naučila, že hodnoty humanizmu musia byť vždy nadradené akejkoľvek materiálnej túžbe?
A čo kniha 1984? Človek zaujímajúci sa o politické vedy musí uznať, že toto dielo je vyčerpávajúcou lekciou z oblasti štúdia totalitných ideológií a socioekonomických súvzťažností, ktoré sú vyvolané napätím medzi tým, čo nazývame politikou vpravo a politikou vľavo.
Nakoniec akékoľvek dielo z pera Tolstého či Dostojevského, velikánov ruského klasicizmu, je dôkladnou sondou do psychológie ľudskej bytosti, náboženskej a duchovnej rozpoltenosti a kultúry ruského národa, tak geniálneho, ak hovoríme o literatúre.
Každým svojim krokom zanechávame na planéte stopu po tom, čo sme sa mi sami naučili. Stopu, ktorej sa môžu chopiť ďalšie generácie a posunúť tak znova o kúsok viac dopredu generácie, ktoré prídu po nich.
Nepremárnime preto našu šancu vzdelávať bez ohľadu na to, ako nás ohodnotil náš strnulý školský systém. Nikdy nie je neskoro.